Predvianočný Dubaj – stovka obchodných domov a jeden somársky kopec

17.12.2019

Dubaj je presne taký ako som si ho predstavoval. Pozoruhodné mrakodrapy a obchodné centrá, na ktorých realizovali svoje vízie najlepší architekti sveta, umelé ostrovy, všade čistota a dobré služby. Je tu mätež všetkých rás a národností. Vidíme dve slušné akváriá, hlavne to na palmovom ostrove je pôsobivé, ďalej kvetinový park, kde sú neuveriteľné rozprávkové postavy z kvetov, paláce z kvetov, rôzne aleje, a dokonca skutočné vyradené lietadlo Emirates Arlines celé obrastené kvetmi.

Mimochodom, vraj Emirates je dlhodobo najlepšia letecká spoločnosť. Leteli sme s nimi prvýkrát a vôbec tento názor nezdieľame. Letušky sú akési dopletené, na cestujúcich dosť kašlú a jednému pánovi dokonca svojou nešikovnosťou zhodia na hlavu kufor priamo pred našimi očami. Je celý rad leteckých spoločností, čo sme zažili, ktoré sa omnoho lepšie starajú o zákazníkov.

Kamarát nám poradil, aby sme bývali na starej legendárnej lodi Queen Elisabeth 2, z ktorej urobili hotel, keď doslúžila. Je to zaujímavá možnosť ubytovania. Prehliadka lode s výkladom je pre ubytovaných hostí bezplatná, my však nemáme čas túto možnosť využiť. Aj keď nie je hotelová loď  pri metre a musíme sa odtiaľ dostať taxíkom, späť  sa zakaždým dostaneme „domov“ autobusom Hop on Hop off, čo sme si vytipovali ako najefektívnejší spôsob poznávania veľkého mesta, ktoré počíta asi 3 milióny duší.

Taxíky sú lacné, ale to je asi všetko, tu výhody končia. Po dvoch dňoch spoznávania mesta nevieme s Mariankou nájsť dôvod, prečo sem ľudia v takom veľkom počte cestujú. My sme tu len na ceste do Thajska, prerušili sme si let, aby sme už konečne Dubaj videli. Ale prečo sem niekto pricestuje na 2 týždne, nechápeme. Zrejme chodia ľudia k moru a slnia sa na pláži, v lete je tu však vraj neznesiteľná horúčava.

Údajne hlavným dôvodom je nakupovanie. Vidíme armády ľudí ako si idú ruky a nohy dolámať za značkovými handrami, presne takými ako dostať všade inde v civilizovanom svete, akurát tu sú rovnaké veci asi 3–násobne drahšie ako u nás a asi 6–násobne drahšie ako v USA. Vidíme pravoverné moslimské ženy úplne zahalené v čiernom odeve, ako tiež pochodujú do luxusných outletov a kupujú rovnaké veci ako iné ženy. Kde to potom nosia? Na verejnosti asi nie, keď im viera prikazuje skrývať sa v čiernom habite? Potrebujú značkové handry a kozmetiku?

Keď sa chcete najesť v reštaurácii, zaplatíte viac ako vo Francúzsku, pričom strava nie je ničím výnimočná. Káva stojí v prepočte nad 5 €, malý kopček zmrzliny rovnako od 5 €, čapované talianske pivo dokonca 13 €. Niekedy mám pocit, že sa všetci zbláznili.

Všetko je akési umelé. Aj keď ide o arabskú krajinu, všade je vianočná výzdoba v kresťanskom štýle – stromčeky, hviezdy, soby a jelene zo svetiel. Keď mocní z týchto končín sveta majú peniaze, chcú sa ukázať. Potrpia si na vonkajších efektoch, na pozlátku a drahých autách. Chcú sa podobať na Ameriku a západnú Európu, ale akosi sa im to nedarí, vždy budú vytvárať len ilúziu nášho spôsobu života. Je to niečo podobné ako v Las Vegas, kde majú repliku eifelovky a repliku Cheopsovej pyramídy. Je to smiešne a trápne, keď to vidíte a uvedomíte si, že dôverne poznáte originály. Stále čakáte, že sa pod pozlátkom ukáže zlato, ale ono tam zrejme nie je prítomné. Celý Dubaj pôsobí ako smiešny arabský disneyland.

V obchodnom dome Dubai Mall je dokonca klzisko, kde sa dá korčuľovať a hrať hokej, vedľa ľadovej plochy je naaranžovaný zimný park – ihličnaté stromy obsypané snehom a niekoľkocentimetrová vrstva snehu na zemi. Deti sa v ňom váľajú a guľujú. Pri záchodoch v obchodných centrách býva motlitebná miestnosť, najskôr som si ju takmer pomýlil so záchodom. Tam si zrejme pravoverný moslim rozloží svoj koberček, padne na kolená a modlí sa otočený k Mekke.

Údajne najvyšší mrakodrap na svete vonku pri obchodnom dome sa nazýva Burj Khalifa. Má výšku vyše 800 metrov a vzhľad ako z nejakého vedecko-fantastického filmu. Viac sa nám pozdáva „plachetnica“ hotela Burj al-Arab, skutočný symbol mesta, akoby loď vystrčená do mora.

Na palmovom ostrove si pozrieme show s delfínmi, ktorá je zďaleka najslabšia svojho druhu oproti tomu čo sme videli napr. v Lisabone, v San Diegu alebo v Miami.

Ako spoznávame mesto, hovoríme si s Mariankou, ktorá je najväčšia haluz, najbláznivejší úlet Dubaja. Vyšlo nám, že nepochybne krytá hala s lyžiarskym strediskom pri hoteli Kempinski, v areáli Mall of Emirates. Vybudovali tu repliku malého lyžiarskeho kopca s lanovkou a celou infraštruktúrou. U nás sa také niečo nazýva somársky kopec, kde sa hanbia lyžovať aj 10-ročné deti. Sem však chodia celé rodiny, zaplatia si približne 60 € na osobu a v plnej výstroji si užívajú, nech je to čokoľvek. Pozeráme na to s otvorenými ústami a krútime hlavou. Ktorý milovník zimných športov túži po „lyžovačke“ na krytom somárskom kopci v púšti?

Keď už sú miestni mačovia takí bohatí megalomani a všetkého schopní napodobňovatelia, prečo neurobili v púšti repliku Álp v mierke 1:1 a nepodali prihlášku kandidatúry na zimné olympijské hry? 

Nikomu neberiem názor, ale Dubaj je nudný a pre mňa ako turistu nezaujímavý. V podstate ma takmer ničím neočaril. Nakoniec sa v utorok 17. decembra 2019 tešíme na ranný let do Bangkoku. Mám narodeniny a v lietadle si pustím Polnoc v Paríži, môj 11. najobľubenejší film od Woodyho Allena a popíjam červené francúzske víno. Priletíme do metropoly Thajska, ubytujeme sa v Čínskej štvrti v rovnakom hoteli ako vlani, ale to je už úplne iný, oveľa zaujímavejší príbeh.

Komentáre

komentárov

Smelý Zajko, autor článku
Smelý Zajko

Cieľom je osvietenie. Prostriedkom je permanentná cesta okolo sveta.

Zobraziť články >