Prezidenti

Prezidenti vytesaní do žuly sú v zime menej obdivovaní ako v lete. Dole, v meste Keystone sú vo februári kovbojské bary pozamykané i hotel Biely dom je prázdny. Aspoň je lacné ubytovanie – ceny parádne klesli, niet dopytu. Iba malý bar pričapený k hotelu večer svieti, lebo sú v ňom domáci ľudia. Fajčia a pretriasajú klebety.

Budweiser je teplý, na chladný si treba počkať. Dám si aj teplý, však na dvore mrzne. Ak chceš, mám tu Bud Light, ten je studený, navrhuje barmanka. Radšej nie, z riedkeho piva mávam kŕče, myslím si, a riedke pivo zdvorilo odmietam. A tak indiánska barmanka siaha  po mocné pivo.  Je síce v chladničke, ale je teplé, bolo tam totiž krátko.

V bare s domácimi ľuďmi vzbudzujem miernu pozornosť. Pýtajú sa kto som, odkiaľ som a čo chcem. Krajinu, z ktorej pochádzam, nepoznajú. Rozhovor viazne, dopijem druhé pivo a idem radšej do hotelovej izby spať. Opakujem – hotel sa volá Biely dom, ako ten vo Washingtone. A   ráno, keď sa zobudím a vyleziem na terasu Bieleho domu vidím, že aj moje modré auto je ráno celé biele, lebo cez noc napadal sneh. I asfalt na parkovisku je biely. Je to pekné.

Na benzínovej pumpe, ktorá je tiež celá biela, nie je obsluha. Chvalabohu v dnešných dňoch už obsluhu na pumpe netreba. Motorista má kartu z umelej hmoty, pichne ju do štrbiny v automate, naťuká správne súčíslie a benzín poslušne tečie do nádrže aj bez pumpára.

Vstupné k prezidentom je 10 bakov. Poschodové parkovisko je v zime prázdne, ale nie celkom. Pár stovák turistov sa tu denne premelie a mrkne na prezidentov aj v zime, aj v daždi, v metelici. Mnohí prídu zďaleka, nuž čo majú robiť? Dokedy majú čakať? Je hmla, prezidentov nevidno. Choďte dole do kina, pozrite si dokumentárny film. Hmla zatiaľ stúpne. Tak radí a predpovedá predavačka suvenírov v supermarkete na suveníry. Suvenírov s prezidentami je tam obrovské množstvo,  sú to určite tony suvenírov. Kde dole?, pýtam sa. Dole v suteréne, tam je kino, hovorí predavačka. A veru je tak.

Po filme sa hmla trocha rozostúpi a už prezidentov vidno. Tlačia sa jeden vedľa druhého. Washington je prvý zľava. Vedľa neho je Jefferson s  veľkým nosom. Z filmu už vieme, že  s Jeffersonovým nosom  boli  trampoty, keď ho tesali. Sprava hľadí sympatický chlapík Abe Lincoln. Medzi Lincolna a Jeffersona je zakosílený ešte  prezident  Theodore Rooswelt. Pôvodne  mal byť prezident Jefferson vytesaný po  Washingtonovej pravici, no tam nebola  dobrá skala,  pri práci sa drobila, nuž ho dynamitom vyhodili do vzduchu a začali tesať nanovo po Washingtonovej ľavici. Ani tam sa mu nedarilo. Cez nos sa mu ťahala nebezpečná puklina. Sochár Gutzon Borglum sa vraj  musel zamyslieť. Potom pamätihodne vyhlásil: „Nemôžeme  do skaly vytesať takú tvár, ktorá by mohla byť o 500, či 5000 rokov bez nosa.“  – Tvár následne preprojektovali,  posunuli a pootočili tak, aby skalná puklina, keď už sa jej nedá vyhnúť, pretínala oko a nie nos, ktorý je, pochopiteľne, na pukliny omnoho háklivejší ako iné časti tváre, keďže z nej vyčnieva.

Dnes  sú prezidenti v poriadku. Vo februári sú zasnežení, v horách vládne pokoj a mier. V amfiteátri pod prezidentskou horou sú lavičky zapadané snehom, aj náučný chodník popod horu je vo februári zatvorený. V lete je tu určite veselšie, v zime  sa návštevníci pomaly motajú po terase, fotografujú sa a keď im je zima zájdu do múzea, kde sa niečo dozvedia z vystavených exponátov. Informácii je veľa.

Dozvedajú sa, napríklad, že traja z týchto prezidentov boli povolaním zememerači. Autor tohto textu pri tejto informácii náramne spozornie, zbystrí pozornosť a  fajn pookreje. Sám je totiž zememerač a posledné roky sa živí týmtom remeslom tu na severoamerickom kontinente. Zdá sa, že kedysi malo toto remeslo omnoho vyššie spoločenské postavenie. Dnes ťažko možno predpokladať, že by sa nejaký zememerač  stal prezidentom. Do popredia sa tlačia všeliaké iné profesie ako napríklad právnici, profesori z univerzít a obchodníci s rozličnými komoditami. Zememerači zostávajú pekne pri zemi so svojimi prístrojmi, meradlami a kolíkmi. Nikto zo zememeračov sa už  v dnešných dňoch nezastrája byť americkým prezidentom. Veď byť prezidentom Spojených štátov amerických aj tak nie je med lízať.

Prezidenti v Mount Rushmore v zime