V meste Jericho pod Horou Pokušenia strážime taxík
Konečne sme si s Mariankou naplánovali výlet do Palestíny. Na Arabskej autobusovej stanici v Jeruzaleme kúsok od nášho hotela (bývame v Arabskej štvrti) štartujú mikrobusy každú chvíľu. Ide o lacný a praktický spôsob prepravy. Jednoducho čakáme, kým sa nazbiera dosť ľudí, aby sa vo vozidle zaplnili všetky sedadlá a za kresťanský poplatok cestujeme 55 km do Palestíny, vlastne jej pokojnejšej časti nazývanej Západný Breh Jordánu, ovládanej umierneným hnutím Fatah. Do inej časti Palestíny s názvom Pásmo Gazy, kontrolovanej radikálmi a militantami Hamas by sa odvážil spomedzi turistov vkročiť len blázon.
Najstaršie a najnižšie položené mesto na svete Jericho
Ľudia v Izraeli si na jednej strane zaslúžia obdiv za toleranciu, akú voči sebe prechovávajú, na druhej strane bezpečnostné hrozby si vyžiadali čudné opatrenia. Jednoducho jedným autom sa nedá cestovať, v polovici cesty musíme prestúpiť na mikrobus s palestínskou ešpézetkou. Vystupujeme pri Hore Sultán v starom Jerichu. Jericho je najstaršie mesto sveta, najnovšie archeologické výskumy hovoria o 9 000 rokoch pred Kristom, ľudia tu teda žili už pred 11 tisíc rokmi. Jericho je zároveň aj najnižšie položené mesto na svete, až 400 metrov pod hladinou mora. Prišli sme z Jeruzalemu, ktorý leží v nadmorskej výške okolo 800 metrov, odrazu sme zostúpili o viac ako tisícdvesto výškových metrov a veru to s nami máva – cítim akúsi ťažobu pri dýchaní a pri chôdzi, hrdlo mi zviera neviditeľný škrtič, hlava pobolieva, som malátny, akoby unavený. Ide o výškovú chorobu naopak.
Lanovka v Jerichu
Pozrieme si múzeum pod holým nebom s vykopávkami starých osídlení, potom nastúpime na lanovku a stúpame na Horu Pokušenia. Ide o legendárny kopec, kde kedysi Ježiš Kristus strávil 40 dní, vystavený pokúšaniu diabla. Hore je pravoslávny kláštor zo 6. storočia n.l. Lanovkou cestuje s nami pomerne veľa turistov, dosť sa predbiehajú, jedna partia kresťanov až z Etiópie. Cena nášho obľúbeného nápoja – čerstvej šťavy z granátových jabĺk v kláštornom bufete je asi 3-násobná ako sme zvyknutí platiť v Jeruzaleme.
Kláštor Pokušenia, Jericho
Kláštor Pokušenia pôsobí exoticky a je mimoriadne fotogenický. Úhľadné uličky, vzácne ikony a boží výhľad do údolia, kde sa rozprestiera mesto Jericho. Trochu sa tu pomotáme a pozorujeme etiópsku rodinku, ktorá tento výlet zrejme berie veľmi slávnostne, niečo ako púť na sväté miesto. Zídeme po schodoch k lanovke a odvezieme sa dole.
Chceme si pozrieť tzv. nové Jericho, kde normálne žijú ľudia (staré Jericho sú len vykopávky a turistická zóna). Nevidno žiadny autobus, preto sa vyberieme pešo. Po kilometri stretneme farmárov, čo pri ceste ošetrujú ovocné stromy, mesto je vraj ešte 4 km vzdialené. Zastavujeme taxík, ošarpané auto s taxikárom v „pyžame“, ako nazývame odev pravoverných moslimov, na hlave má typickú čiapočku. Posunkom naznačuje, aby sme rýchlo nastúpili, lebo sa ponáhľa. Dôjdeme do mesta, zastavíme priamo pri mešite, šofér vybehne a so strohým „Počkajte 2 minúty!“ zmizne v chráme. Sme už v podstate v cieli cesty, ale zatiaľ sme nezaplatili, preto nám nezostáva nič iné, len strážiť taxík. Po 15 minútach trpezlivého čakania konečne vyjde z mešity taxikár, so spokojným výrazom tváre, potúžený svojou vierou. Zaplatím 10 šekelov, poďakujeme a poberieme sa do mesta.
Nové Jericho
Sme v nefalšovanom oriente, všade špina, trhovníci, predávajúci všetko možné za pochybných hygienických podmienok. Všetci ľudia sú Palestínčania, nevidíte tu takú rozmanitosť obyvateľstva ako v Jeruzaleme, nieto tu okrem nás ani turistov. Zrejme vyzeráme ako poriadni exoti, ale nemám pocit, že by si nás miestni extra všímali. V strede mesta je zavretá informačná kancelária, prostredie skrášľuje veľká fontána. Okolo sú lavičky a akási malá autobusová stanica, kde stoja mikrobusy do všetkých smerov najmä v Palestíne, napr. do Hebronu, my však nasadneme do vozidla, čo smeruje do Jeruzalemu. Sedadlá sú špinavé a roztrhané, máme však pre také prípady nachystané rôzne reklamné letáky, ktorými si obložíme poťahy. Kým sa nazbiera dosť ľudí, čakáme asi 40 minút, pozorujeme ľudí a predavača čaju, čo vyzerá ako z reklamného billboardu. Nosí celú čajovňu so sebou, je ťažké mu odolať.
Nové Jericho, pedavač čaju
Cesta trvá necelú hodinu, samozrejme s povinnou zastávkou na prestup do izraelského mikrobusu, ten je čistý ako zo škatuľky. Na hranici medzi Palestínou a Izraelom hliadkujú mladí vojačikovia – vojak a vojačka, kontrolujú nám pasy, inak sú slušní a zdvorilí a nebyť samopalov s ostrými nábojmi, čo majú ledabolo prehodené cez plece, by som si myslel, že ide o ďalších z množstva príjemných ľudí, čo stretávame na cestách.
Výlet do Jericha bol užitočne a zmysluplne strávený deň. Po ceste do centra Jeruzalema si uvedomujeme rozdiel dvoch odlišných svetov, čo sa snažia s väčším alebo menším úspechom žiť vedľa seba. Čistota a špina. Bohatstvo a chudoba. Moderná civilizácia a stredoveké predsudky. Láska a nenávisť. Tolerancia a xenofóbia. Je úžasné na chvíľu mať možnosť byť toho všetkého pozorovateľom.
