Veľkonočná Bukurešť
V stredu ráno 12. apríla 2017 prilietame s Mariankou do Bukurešti, aby sme tu oslávili zmŕtvychvstanie nášho Pána. Z letiska sa rozhodneme cestovať autobusom do centra mesta. Najskôr vyriešim problém s výmenou peňazí v letiskovej zmenárni, pretože automat na cestovné lístky je pokazený a teta v pokladni berie len hotovosť. Nakoniec sa im pokazí aj informačný systém v pokladni, preto cestujeme zadarmo s požehnaním zriadencov dopravnej spoločnosti.
Napriek týmto technickým nedostatkom máme dobrú náladu, všetci ľudia okolo nás sú milí a nápomocní. My naopak radíme partii troch po česky hovoriacich turistov, že rovnakým autobusom sa dostanú do obvodu 5 ako aj my. Letisko je v severnej časti mesta, kvôli dopravnej zápche cestujeme vyše hodiny, oficiálne by to malo trvať len 45 minút. Aspoň si lepšie vyobzeráme okolie.
Na prvý pohľad nás zaujme čistota, široké bulváry ako v Paríži (trochu nadnesene sa Bukurešti hovorí Paríž východu) a veľa zelene. Upravené parky s úhľadnými záhonmi pestrofarebných kvetov, striekajúce fontány a očividne spokojní ľudia, obyvatelia mesta, čo sa prechádzajú s deťmi alebo so psami, niektorí behajú, bicyklujú alebo korčuľujú. Cyklistické chodníky sú po celom meste a trochu mi to pripomína Štokholm alebo Helsinki. Majú tu aj Víťazný oblúk ako v Paríži, len trochu menší.
Bulevardul Urinii a Parlamentný palác, Bukurešť
Kedysi za komančov sme chodili do Rumunska alebo do Bulharska k Čiernemu moru, lebo inde sme nesmeli. Čo som vedel doteraz o Rumunsku? Žije tu 20 miliónov ľudí, z toho 2 milióny v hlavnom meste Bukurešti. Vždy boli chudobnejší od nás, aj keď teraz súdiac podľa hlavného mesta mi to tak nepripadá. Nevidíme tu žiadnych žobrákov, všetci sú slušne oblečení a rovnako tu zúri mobilmánia, všetci pozerajú do svojich smartfónov a zabíjajú drahocenný čas na sociálnych sieťach a hrajú debilné počítačové hry. Ako u nás.
Známi sú rumunskí športovci, taká Nadia Comaneci na olympijských hrách v roku 1976 v Montreale totálne prevalcovala konkurenciu v športovej gymnastike a excelovala aj o 4 roky v Moskve, neskôr emigrovala do USA a veľmi sa angažuje v charite. Hneď pri našom hoteli je nemocnica s jej menom. Zaujímavý je aj príbeh tenistu menom Ilie Nastase, od augusta 1973 bol takmer rok svetovou jednotkou, bol 4-krát ženatý, je s ním spojená legenda, že mal v posteli stovky žien a ako zamestnanec armádneho tenisového klubu má hodnosť generálmajora. Vynikajúci sú aj rumunskí futbalisti, ktorí žiarili najmä na majstrovstvách sveta v USA v roku 1994, kde prehrali vo švrťfinále so Švédmi. Inak o Rumunsku neviem nič, okrem bežne dostupných základných informácií.
Park Cismigiu, Bukurešť
Náš hotel je zrekonštruvaný zámoček na okraji starého mesta, čo je najcentrovatejšie centrum. 300 metrov od hotela je Bulevardul Urinii, akési miestne Champs-Elysées, široký bulvár s nádhernou architektúrou, ozdobený fontánami v strede. Na jeho západnom konci je umiestnený oblúk Piata Constututei (Námestie Ústavy), ktorý je aktuálne obsadený veľkonočnou tržnicou. Trochu ďalej cez ulicu sa dvíha k nebesiam dominanta Parlamentu, megalomanskej a doteraz nedokončenej stavby posledného komunistického diktátora Nicolae Caucesca.
Na tržnici je príjemná atmosféra. Obrie veľkonočné vajcia zdobia inak veľkorysý priestor medzi stánkami s jedlom, ľudovými remeselnými výrobkami, ozdobami a suvenírmi. Je tu aj veľké pódium, kde hrá každý deň iná hudba. Raz symfonický orchester, inokedy ľudovka a vraj v iný deň aj pop. Kroje miestnych predavačov sú nám povedomé, rovnako aj keramika a poľnohospodárske produkty. Predávajú napríklad pravý lekvár, kysnuté koláče ako u nás a bryndzu. Ide o to, že toto všetko majú na svedomí Valasi, ktorí pred stáročiami masívne migrovali na sever a cez Ukrajinu sa dostali až na Slovensko a na Moravu. Boli to pastieri oviec a panovníci im poskytovali výsady. Naša bryndza teda pochádza z Rumunska.
Na trhu sa dá aj najesť. Pripravujú tu dobroty – klobásky, morské potvory, pečené ryby a miestnu špecialitu s názvom mamaliga, čo je kukuričná kaša na všetky spôsoby, a to ako príloha k hlavnému jedlu namiesto zemiakov alebo ryže, či na sladko ako koláč.
Veľkonočný trh na Námestí Ústavy, Bukurešť
Pozrieme si budovu parlamentu, niečo také drahé, obrovské a zároveň zbytočné som v živote nevidel, ide o druhú najrozľahlejšiu budovu na svete, hneď po Pentagone v americkom Washingtone D. C. Komunistický vodca Nicolae Caucescu ju začal stavať ešte v roku 1984 a doteraz je nedokončená. V roku 1989 sa uskutočnila násilná revolúcia a diktátor bol popravený aj so svojou manželkou Elenou. Zazneli silné hlasy, aby bol tento symbol totality zbúraný, ale našťastie prevládol názor na zachovanie komplexu, zo symbolu totality sa stal symbol demokracie. V paláci sa uplatnili práce popredných rumunských umelcov, architektov, dizajnérov, maliarov, sochárov, ale aj tkáčov kobercov, či závesov. Sú tu reprezentačné priestory, kde sa konajú veľké medzinárodné kongresy a recepcie na najvyššej úrovni. Prehliadka pre turistov trvá hodinu, z toho pár minút zaberie bezpečnostná kontrola pri vstupe ako na letisku, musíte odovzdať aj občiansky preukaz alebo pas. Vysvetľujú nám, že sme v budove funkčného parlamentu, preto musíme podstúpiť tento cirkus. Občianske nám pri odchode vrátia.
Prechádzame sa po dlažobných kockách Starého mesta, obdivujeme malebné domy, štýlové reštaurácie, kaviarne a početné sochy. Všetko nasvedčuje tomu, že máme do činenia s kultúrnym národom. Mimoriadne nás obidvoch zaujme dielo Muž, čas a priestor, inštalované na Francúzskej ulici. Socha znázorňuje človeka, zaseknutého v kolese dejín. Okrem iných je tu pamätník grófa Draculu, vlastným menom Vlad Tepes, je to legendárny upír, ktorého nikto nevedel zabiť, podľa mojich poznatkov sa to podarilo až Mladému Indiana Jonesovi, táto verzia by sa však serióznym historikom nepáčila. Vojdeme do Národného múzea s ohromujúcou zbierkou antických artefaktov a bohatou časťou venovanou 1. svetovej vojne. V šalátovom bare sa naobedujeme, dáme si zeleninovú polievku a tuniakový šalát.
Ďalší deň zamierime do severnej časti mesta, chceme si pozrieť známe Múzeum rumunského roľníctva, je však už 2 roky pre rozsiahlu rekonštrukciu zavreté. Pred vchodom sa zoznámime s dvoma miestnymi ľuďmi, jeden z nich má so sebou asi 10 – ročnú dcérku. Radia nám ako sa dostať do Múzea rumunskej dediny, je to asi 2 kilometre ďaleko. Druhý muž sa predstavuje ako Calin Torsan, ide o spisovateľa a miestneho avantgardného hudobníka z hudobného tria Multumult. Zaujímavá muzika, hoci nie každému sa musí páčiť. Je to ten chlapík vpravo, čo hrá na zvláštny dychový nástroj. Calin nám povedal užitočnú informáciu, že najlepšou orientačnou pomôckou pri chodení po pamiatkach je držať sa Calea Victoriei (Ulica Víťazstva), okolo nej sú takmer všetky najdôležitejšie stavby, múzeá a pamiatky. Dal som mu svoj email a hneď v ten deň mi napísal.
Veľkonočný trh na Námestí Ústavy, Bukurešť
Sever Bukurešti tvorí zväčša obrovská oddychová zóna so zelenými a kvitnúcimi parkami, jazierkami, chodníkmi, na každom rohu naďabíte na sochy, pomníky, veľké krásne hodiny alebo niečo iné pekné, čo Vás príjemne prekvapí. Najzaujímavejší sú ľudia, sú vďační, že ste navštívili ich mesto. V metre oslovujeme mladú ženu, aby nám ukázala cestu, úctivo sa pozdraví, rozpráva slušnou angličtinou a odvedie nás opačným smerom ako pôvodne išla cez dvoje schodov len preto, aby nám pomohla. Študuje na miestnej univerzite medicínu. Pri rozlúčke sa mimovoľne ukloní a popraje nám krásny pobyt. Také stretnutia nás nabíjajú pozitívnou energiou.
Múzeum rumunskej dediny nám veľmi pripomína domov, domčeky a drevené kostoly sú rovnaké ako napríklad na východnom Slovensku alebo v Turci, či v múzeu v Rožnove pod Radhoštem. Pani v kroji predáva zdobené vajcia, okrem slepačích vari aj pštrosie, čo ma dosť prekvapí. Toto múzeum pod holým nebom sa skutočne oplatí vidieť.
Cestou zo severu do centra mesta prechádzame okolo parku Kiseleff, je tu veľa veľvyslanectiev rôznych štátov sveta. Vezmeme si taxík do Starého mesta. Taxikár nemá zapnutý taxameter a presviedča nás, že dnes sú sviatočné ceny a musí nám účtovať 30 lei (asi 7 €), odvezie nás asi 10 km a pripadá nám to ako dobrá cena, preto až tak veľmi neprotestujeme. Iného taxikára s vypnutým taxametrom musíme neskôr presviedčať, že nemôže od nás pýtať 45 lei za 5 km jazdy, pretože máme radi Rumunov a Rumunsko, nakoniec dostaneme zo zlodejskej vymyslenej ceny zľavu. Keď sa na záver nášho výletu presúvame taxíkom na letisko, platíme za trištvrte hodiny podľa taxametra len 27 lei, čo je oproti cenám na Slovensku úplne smiešne. Také lacné taxíky sme zažili hádam len vo Vietname.
V sobotu sa vyberieme do najkrajšieho mestského parku Cismigiu a odtiaľ okolo univerzity hore ku kráľovskému palácu, kde je teraz Múzeum rumunského umenia a Galéria európskeho umenia. Majú tu skrátený deň kvôli veľkému sviatku, preto si vyberáme len rumunské umenie. Prekvapuje nás veľký rozsah výstavy a rozmanitosť štýlov. Okrem autorov, zameriavajúcich sa na rumunskú krajinu, rumunských dedinských ľudí alebo aj aristokraciu, je vidno aj motívy z Paríža alebo Benátok. Veľmi silné je 19. storočie. Krásne sú aj sochy a busty. Krásny zážitok! V paláci sídlil kedysi Causescu a ešte pár hodín pred svojou smrťou mal prejav z balkóna, zakrátko dal strieľať do davu. Oproti na druhej strane ulice je Pamätník znovuzrodenia na počesť obetí protikomunistickej revolúcie z roku 1989 a socha kráľ Karola I. na koni.
Náš hotel bude mať v nedeľu zavretú reštauráciu, dopredu nás informujú, že nám nechajú raňajky v chladničke v sobotu večer. Nájdeme si v izbe sendviče. „A čo káva?“, pýtam sa. O 15 minút nám recepčná bez slova prinesie do izby kanvicu, šálky, instantnú kávu, čaj, cukor, mlieko. Títo ľudia sú naozaj zlatí. Začína najväčší sviatok, zo soboty na nedeľu presne o polnoci sa rozozvučia zvony, ľudia v húfoch prichádzajú do pravoslávneho kostola na dohľad z nášho hotelového okna. Toto sa opakuje ešte o tretej nad ránom, potom aj za bieleho dňa. Ľudia sa modlia a namiesto oblátok ako u nás prijímajú akési piškóty a makovník nakrájaný ako sviatočný koláč.
V nedeľu večer skočím ešte na ligový futbal medzi Dinamom Bukurešť proti FC Viitorul Constanta. Baví ma sledovať emócie tisícov zafajčených chlapov, páchnucich pálenkou a pivom. Diváci mudrujú, lebo futbalu rozumejú ako všade na svete. Domáci víťazia 2:1 a všetci sa tešia ako malé deti. Rumuni sú veselí, temperamentní a vtipní ľudia.
