Veľký kaňon ako Disneyland
Odjakživa som žil vo falošnej predstave, že niekde v Amerike je púšť ako rovina na úrovni morskej hladiny a v nej je veľká jama, vymletá riekou Colorado – Veľký kaňon (Grand Canyon). V skutočnosti okraj kaňona je vo výške okolo 2000 metrov nad morom, ba niekde aj 2600 metrov, čo je ako najvyšší slovenský vrh, Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách. Tá rovina je Náhorná plošina Colorado, rozprestierajúca sa na území 4 štátov v oblasti Four Corners.
K Veľkému kaňonu sa chodí do severnej Arizony. Jeho najväčšia dĺžka je 278 míľ (448 km), najväčšia šírka 18 míľ (28,8 km), najmenšia šírka 1 míľu (1,6 km). Turistickými cieľmi sú buď Južný okraj (South Rim) alebo Severný okraj (North Rim). Väčšina ľudí je prekvapená, keď sa dozvedia, že medzi výškami južného a severného okraja je výrazný rozdiel. Zatiaľ, čo výška južnej hrany kolíše medzi 6000 a 7500 stôp (1829 až 2286 metrov) nad morom, severný okraj je o 1000 až 1200 stôp (305 až 366 metrov) vyšší, najväčšia nadmorská výška je 8803 stôp (2683 metrov).
Chceme sa pozrieť k Južnému okraju a keby to čas dovolil, navštívime aj severný. Prechádzame popri chudobných indiánskych dedinkách, kde žijú ľudia skromní, ale bohabojní. Živia sa rôznym spôsobom. Pracujú v službách – ako predavači v obchodoch a na benzínkach, recepční v hoteloch a moteloch, vyrábajú a predávajú šperky zo striebra alebo ich vídame starať sa o kone či dobytok. Indiáni sú akýsi smutní, s hĺbavým výrazom v tvári, ako keby poznačení ťažkým osudom. Sú však spoľahliví, slušní a zdvorilí, máme ich radi a dopriali by sme im, aby mali dôvod sa usmievať.
Stretávame Malé Colorado (Little Colorado), čo je akási pobočka rieky Colorado, čo sa od nej v kaňone oddelí a žije si vlastným životom. Prichádzame k Južnému okraju, sme v Národnom parku Veľký kaňon (Grand Canyon National Park). Cítime v ušiach tlak z väčšej nadmorskej výšky, na akú sme zvyknutí.
Okraj kaňonu je oblasť s pomerne hustým lesom a žijú tu všetky možné zvieratá – pumy, medvede, jelene, veveričky, prérijné antilopy, orly, jastraby, prérijné psy a iné. Niekoľko desiatok míľ pozdĺž okraja kaňonu vedie slušná hlavná cesta, div že nie diaľnica tak, že nevidno z auta do kaňonu. Treba odbočiť na niektorý vyhliadkový bod (viewpoint), zastaviť a vtedy môžeme fotiť buď priamo od parkovacieho miesta alebo zastavíme vo väčšom stredisku so všetkou infraštruktúrou.
Dnes 25. septembra 2012 je tu na náš vkus príliš veľa ľudí. Plné autobusy turistov všetkých národností z Las Vegas, prichádzajúcich na fakultatívne výlety, aby si aspoň na 1 deň oddýchli od hazardu a mohli si „odfajknúť“ povinnú návštevu Grand Canyon, aby mohli doma ukazovať fotky. Najmä Rusi sa fotia, akoby boli z divých vajec. Sú tu početné rodinky s deťmi z Kalifornie, ale aj normálni turisti ako sme my. Máme problém zaparkovať, pričom parkovacích miest sú tisíce. Pri fotení musíme čakať, kým sa vybavia Rusi alebo Japonci. Je to tu prepchaté ako v Disneylande. Zamýšľame sa nad tým, aké to tu musí byť v lete.
Príroda je však ohromujúca, kaňon právom nazývajú Veľkým. V bufete si kúpime obligátny šalát a vonku si ho zjeme. Prihovoria sa nám starší manželia z Reddingu v severnej Kalifornii. Chválime ich kraj v horách Trinity, kde sme boli pred 5 rokmi a veľmi sa nám tam páčilo. Ujo približne vie, kde je Slovensko a pochváli sa, že bol vlani v nemeckom Bavorsku. Pred pár rokmi boli s manželkou aj v Španielsku, konkrétne v Barcelone a okolí. „Takže poznáte Katalánsko. Najkrajšia časť Španielska je Andalúzia. Boli ste aj tam?“, pýtam sa. „Nie, tam sme neboli“, odpovedá ujo. „To je škoda, lebo by ste mali možnosť vidieť skutočnú Sierra Nevadu“, snažím sa vyprovokovať polemiku. Vysvetlím, že pôvodná Sierra Nevada je v Španielsku, ujovi sa to nechce veriť, pritom zo skúsenosti vieme, že Kalifornčania majú mimoriadne dobré znalosti zo zemepisu, na rozdiel od ostatných Američanov. Ostatní Američania sú zo zemepisu väčšinou rovnako hlúpi ako trebárs Slováci.
„A viete, že ozajstný Budvar je z Českých Budejovíc v Českej republike? Ten váš Budweisser je plagiát. Skutočný Budvar je však skvelé pivo.“ Ujo počul o tom, že názov piva je odkiaľsi z Európy. Vyjasnili sme si, že starý Adolf Busch, bavorský Žid, ktorý v polovici 19. storočia prišiel do Ameriky a založil so svojím svokrom Eberhardom Anheuserom úspešný podnik, pomenoval pivo podľa českobudějovického Budvaru, pretože mu najviac chutilo.
„Poznáte požičovňu Hertz?“, ujo súhlasne prikyvuje. „Predstavte si, že človek, ktorý vynašiel taxislužbu a neskôr vybudoval veľkú medzinárodnú požičovňu, pochádza z nášho kraja, konkrétne zo Sklabine pri Martine. John Daniel Hertz (pôvodne sa volal Sándor Hertz) mal len 5 rokov, keď sa jeho rodičia kvôli chudobe rozhodli vysťahovať do Ameriky.“ Ujo z Kalifornie vystrúhal uznanlivú grimasu.
Odchádzame od Južného okraja Veľkého kaňonu, možno stihneme dnes aj Severný okraj, táto túžba sa však ukazuje nereálnou vzhľadom k veľkým vzdialenostiam. Amerika vás však nikdy nesklame, pretože vám vždy pripraví nečakané príjemné prekvapenie.
Pred návštevou Veľkého kaňonu sme si kládli dve základné otázky. Ako sa môžeme dostať na dno kaňonu, keďže len približne každý desiaty turista zíde dole k rieke Colorado? Ostatní sa pozerajú len zhora, z okrajov. Druhá otázka: Keď budeme prechádzať od Južného k Severnému okraju, ako to bude vyzerať? Bude tam most alebo tunel, prípadne výťah? Američania sú schopní urobiť čokoľvek, aby vám sprostredkovali jedinečný zážitok.
Zostup na dno kaňonu si vyžaduje minimálne 1 deň, aj to si musíte dobre rozmyslieť a naplánovať, ktorým chodníkom sa vydáte. Sú ľahšie, stredne ťažké, ale aj ťažké. Musíte zvážiť svoju kondíciu, nepreceňovať sily, vziať do úvahy, že cesta späť je najmenej dvojnásobne taká dlhá ako zostup dole. Musíte sa na cestu vybaviť vhodnou obuvou a oblečením, vziať si dostatok jedla a najmä vody. Ste vo vyšších polohách, kde spotreba vody je dvojnásobná ako za normálnych okolností.
My sa tentoraz možnosti zostupu formou pešej túry na dno kaňonu vzdávame, no okolnosti nám pripletú do cesty novú možnosť. Ukazuje sa, že skrz kaňon sa dostaneme po moste s prekrásnou vyhliadkou na Veľký kaňon, keď on je ešte malý. Za mostom je odbočka a po chvíli sa dostávame na dno kaňonu, zastaneme autom priamo pri rieke Colorado. Sme pri vode, pozorujeme rybára, ako muškári, zrejme chytá pstruhy. Úžasné.
Je už neskoro, Severný okraj nestíhame, musíme si predsa niečo nechať aj na budúci výlet. Uháňame do juhozápaného Utahu, kde máme ďalšie plány. Výlet k Veľkému kaňonu zostáva nezabudnuteľnou spomienkou.