Veľký Piatok v Pordenone
Vo štvrtok 14. apríla 2022 nadránom vyrážame do Talianska. Zatiaľ nevieme ako dlho sa zdržíme. Po ceste mám krízu, chce sa mi spať a musím si na parkovisku pri diaľnici v Rakúsku na chvíľu zavrieť oči. O druhej popoludní už parkujeme pri hoteli v Lido di Jesolo. Namočím si nohy v mori, prejdeme sa po pláži a po meste a relaxujeme. Na druhý deň je Veľký Piatok, vyberieme sa na výlet autom do Pordenone a okolia.
Mesto Pordenone má mnoho krásnych rímsko-gotických a benátskych palácov, vrátane Palazzo Comunale z roku 1291 s galériou obrazov renesančného umelca Pordenoneho, miestneho rodáka. Zvonica katedrály z 15. storočia je národnou pamiatkou.
Pordenone vzniklo na začiatku vrcholného stredoveku ako riečny prístav na rieke Noncello s názvom Portus Naonis. V oblasti sa však už nachádzali vily a poľnohospodárske osady z rímskej doby, najmä v oblasti mesta Torre.
V rokoch 1257 až 1270 Pordenone dobyl český kráľ Otakar II., ktorý bol nakoniec porazený v roku 1277, keď bolo mesto vrátené cisárstvu za Rudolfa I. Habsburského.
Po napoleonskom období bolo Pordenone zahrnuté do rakúskeho majetku Lombardsko-Benátskeho kráľovstva. Železničné spojenie vrátane železničnej stanice Pordenone (1855) a výstavba cesty Pontebbana spôsobili úpadok prístavu, ale podnietili značný priemyselný rozvoj, najmä v odvetví spracovanie bavlny. Pordenone bolo pripojené k Taliansku v roku 1866.
Zaparkujeme na veľkom parkovisku a mne sa nepodarí nabíjať auto, nemám príslušnú kartu a aplikácia toho poskytovateľa nefunguje. Nevadí, kúsok sa prejdeme až do centra diania – Palazzo Comunale. Sadneme si vonku pred reštauráciu a dáme si kávičku. Rozjímame o dnešnom sviatku.
Nezdržíme sa dlho a presunieme sa do neďalekého mestečka Sacile s množstvom palácov. Centrum mesta je vybudované na dvoch ostrovoch rieky Livenza, čo spôsobuje atraktívne spojenie vody a mesta. Pri pohľade z mosta vidíme vodácky areál, kde práve trénujú vodní slalomári. História mestečka siaha až do 7. storočia. Na väčšom ostrove bola postavená katedrála a hrad, na menšom bol prístav a obchodná zóna. Oplatí sa tu len tak prechádzať a nasávať do seba okolitú krásu a sviatočnú pohodu.
Chceme dnes ešte navštíviť staré známe Caorle a Porto Santa Margherita na pobreží mora, kde sme začali chodiť už v polovici 90-tych rokov. Zisťujeme, že počas rokov tu vyrástlo niekoľko veľkých apartmánových domov. V centre Caorle sa nič nezmenilo, na promenáde nazrieme do Dómu svätého Štefana, poprechádzame sa po uličkách a obdivujeme nádherné výrobky v obchodoch s keramikou. Obzeráme si náhrobné kamene na miestnom cintoríne.
Po ceste domov do Lido di Jesolo sa zastavíme v obchode, natankujeme a dáme si večeru v reštaurácii. Pohodovo a príjemne strávený deň.
