Vroclav – mesto študentov, mostov a trpaslíkov
Diaľnica A4 vo východnom smere od Drážďan je v sobotu 3. augusta 2024 popoludní primerane plná, ale plynule priechodná. Do štvrtého najväčšieho poľského mesta Vroclav prichádzame okolo šiestej večer, ale takmer hodinu sa v centre krútime v začarovanom kruhu, aby sme sa dostali k hotelu. Nakoniec skončíme v parkovacom dome a zisťujeme, že náš hotel Korona Gold je priamo na pešej zóne, kde prebieha všetko podstatné. Hotel má v „našom“ parkovacom dome obrovskú zľavu pre svojich hostí, nakoniec sme teda spokojní a parkovné platíme priamo v hotelovom účte.
Vroclav má zhruba 800 000 obyvateľov, založila ho pred vyše 1100 rokmi česká dynastia Přemyslovcov, konkrétne knieža Vratislav I., podľa neho je názov mesta Vroclav, resp. Wroclaw (po česky Vratislav). Niektorí špekulanti toto spochybňujú, pretože údajne už predtým tu bolo nejaké osídlenie. V stredoveku hanzovné mesto na rieke Odre ťažilo zo svojej výhodnej polohy na križovatke dvoch obchodných ciest – Via Regia a Jantárová cesta.
Mesto je charakteristické starou architektúrou, farebnými hanzovnými domami, je tu okolo 120 mostov, spájajúcich obidva brehy rieky Odra, ako aj ostrovy na rieke so svojimi malebnými zákutiami. Údajne viac mostov ako Vroclav majú v Európe len dve mestá – Amsterdam a Benátky.
Na uliciach stretávame malé sochy škriatkov – trpaslíkov, je ich tu viac ako 600 a okrem iného boli kedysi symbolom protikomunistického odporu.
Kúsok od nás je Trhové námestie s jednou z najstarších radníc v Poľsku. V tejto historickej budove je v podzemí reštaurácia s pivovarom, ktorá ponúka ochutnávku asi 12 druhov piva. V reštaurácii na rohu si dáme pirohy, vraj ide o miestnu špecialitu. a české pivo.
Ľudia korzujú, jedia a počúvajú ukrajinskú speváčku s gitarou. Spieva chytľavé piesne a všetci ich poznajú. Ani neviem rozoznať, ktorí sú Poliaci a ktorí Ukrajinci. Nálada je dobrá spontánne vznikla improvizovaná street party.
Na druhý deň ráno po raňajkách sa rozhodneme, že zostávame v hoteli ešte o 1 deň dlhšie, pretože toto mesto nás očarilo a v hoteli sa cítime príjemne. Aj počasie sa rysuje veľmi pekné.
Na Soľnom námestí nastúpime do vyhliadkového elektrického mikrobusu bez okien. Najskôr chcú od nás veľa peňazí, sprievodkyňa však ochotne súhlasí s mojím obchodným návrhom – cenou 20 € na osobu v hotovosti, čo je úplne mimo cenníkov.
Na Soľnom námestí je historická budova burzy cenných papierov a krásne sú všetky farebné budovy okolo. V strede je veľké kvetinárstvo, otvorené 24 hodín, sedem dní v týždni. Podľa sprievodkyne ide o železnú istotu každého muža, ktorý chce z rôznych dôvodov kúpiť svojej polovičke čerstvé kvety k sviatku na poslednú chvíľu alebo keď sa chce udobriť za to, že „zabudol“ prísť včas domov.
Prvou zastávkou našej exkurzie mestom je starý bitúnok so sochami na počesť mŕtvych zvierat. Zastavíme pri Jezuitskom kostole. Vojdeme dnu, práve prebieha nedeľná bohoslužba. Vedľa je hlavná budova Vroclavskej univerzity s nádhernou modrou bránou.
Mesto má vyše 20 univerzít a viac ako 130 000 študentov. Typická socha nahého študenta so šabľou pred Vroclavskou univerzitou je svedectvom šikany mladého študenta, ktorého opili, o všetko ho obrali, vrátane oblečenia, ale zostala mu šabľa ako symbol zvyškov dôstojnosti a bojovného ducha.
Prechádzame po Piesočnom moste na Ostrov Tumski s najvzácnejšou pamiatkou mesta – krásnou gotickou Katedrálou Jána Krstiteľa. Na Katedrálnom námestí zastavíme a nazrieme dnu do kostola.
Ideme okolo zoologickej záhrady, ktorá je najbohatšia z hľadiska počtu živočíšnych druhov v celom Poľsku. Smerujeme k Centennial Hall, kongresovému centru, ktoré slúži aj na koncerty a je zasadený do veľkého parku plného zelene a umeleckých diel. Areál je obkolesený chodníkom s veľkou pergolou, je tu Iglica – 100 metrov vysoký stožiar, postavený na počesť obetí 2. svetovej vojny. Multimediálna fontána vo veľkom jazere – bazéne produkuje hudbu, ustavične sa meniaci spôsob striekania vody a hrá všetkými farbami. Veľmi príjemné miesto.
Veľa vecí v tak veľkom a kultúrne bohatom meste samozrejme nestihneme. Popoludní sa ešte ideme poprechádzať do Štvrte štyroch chrámov. Pri vstupe do tejto lokality je socha Kryštáľová planéta. Neďaleko prejdeme úzkou uličkou k miestnej židovskej Synagóge Bieleho bociana, postavenej v roku 1829. Židia tu však žili preukázateľne už v 12 storočí, zažili niekoľko pogromov, najmä vyhladzovanie nacistami počas 2. svetovej vojny. V súčasnosti žije v meste asi 200 židovských rodín.
Na Soľnom námestí si dáme zmrzlinu. Keďže sme tento výlet do Poľska vôbec neplánovali, nemáme žiadnu hotovosť v poľských zlotých, ale ani ju nepotrebujeme, všetko sa dá platiť kartou, vrátane zmrzliny.
Keď sa na tretí deň pohneme domov po perfektnej diaľnici, po prekročení hraníc smerom k Ostrave trochu precitneme, no po dosiahnutí slovenskej hranice narazíme na slovenskú realitu. Cez Čadcu cestujeme do Martina asi 2 a pol hodiny. Strečno je zavreté, resp. sa tam čaká v kolóne 2 hodiny, preto musíme obchádzať cez Zázrivú. Dobre bolo v Poľsku.