York – mesto narcisov a husí
Mesto York ktoré Vám o chvíľočku predstavím patrí medzi najstaršie a najkrajšie mestá severného Anglicka. Každý jeho múr, pamiatka, budova, či ulica dýcha históriou, ktorú tu zanechali Vikingovia a Rimania.
Cesta z Darlingtonu do Yorku netrvala dlho. Dôležité je vychytať správnu cenu cestovného lístka. Return ticket vás vyjde na 19 libier a to si môžete povedať, že ste mali šťastie. Ceny vlakov a autobusov sú pohyblivé, čím skôr a v predstihu si zarezervujete cestu, tým je lístok lacnejší. Príchod do stanice York ma doslova očaril. Moc železničných staníc som nezažila, ale môžem potvrdiť, že tá v Yorku je naozaj prekrásna. Má jedenásť nástupísk, je obrovská a historická. Veď aj má byť prečo. S výstavbou sa začalo už v roku 1839, postupne ju však dostavovali a modernizovali. Niektoré prvky však zostali nezmenené, ako napríklad veľké viktoriánske hodiny upnuté na mosadznej rukoväti, či dekoračné prvky na nástupištiach.
Čo ma mrzí, alebo čo som skôr nestihla, je pýcha Yorku – National train museum, ktoré určite nesmiete vynechať. Národné železničné múzeum v Yorku skrýva jeden vzácny poklad, ktorý mi prezradil až kamarát Charlie, ktorý ma na stanici vyzdvihol a ukázal celé mesto. V tomto múzeu sa nachádza Hogwarth express – rozprávkový vlak z filmu Harry Potter, alebo vlak kráľovnej Viktórie. Okrem toho toto múzeum vraj skrýva väčšie poklady a krásne historické modely rušňov. Takže určite sa tam treba ísť pozrieť.
Dominantou mesta je nádherná katedrála York Minster. Na prvý pohľad mi katedrála pripomínala tri krát zväčšený El Duomo z Milána. Tiež je celá biela s mnoho vežičkami na vrchu. Tak ako je katedrála krásna zvonka, je aj zvnútra. S Yadine aj Charliem sme nahliadli dnu. Aspoň ja som, priznávam, od úžasu nevedela kam skôr. Samé komnaty, kaplnky, vysoké štíhle okná s výjavmi z biblie. Celú atmosféru dotvára farebné osvetlenie a vy sa cítite akoby ste stáli v srdci vrcholného stredoveku. V tej najskvostnejšej časti sa nachádza 15 anglických kráľov vytesaných z alabastru a astronomické hodiny. Sú venované všetkým anglickým pilotom, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny. Za všetko sa však musí platiť. Čo ma prekvapilo, bol poplatok za vstup do York Minster. Pre študenta je to 12 libier, čo mi prišlo naozaj veľa. Ak by ste chceli fotiť, tam bol myslím, že ďalší poplatok. Hoci som už nemala viac drobných po ruke, mojim „foťákom“ sa preto stali moje oči.
V podzemí York Minster sa nachádzajú zvyšky rímskych kasární. Pred Yorkom sa na ich dôkaz nachádza veľký rímsky stĺp. Ako nám povedal sprievodca, mesto bolo založené v roku 71 po Kristovi, bývali tu Rimania, neskôr Vikingovia, od ktorých získalo mesto meno Yorvik – teraz York. Počas histórie plnil York mnoho hlavných funkcií. Bol hlavným mestom Rímskej provincie Brittania a čo ma naozaj prekvapilo, York bol dokonca hlavným mestom Anglicka skôr než Londýn.
Ale vráťme sa späť k mestu. Prechádzka Yorkom mi v mnohom pripomínala Prahu. Historické úzke uličky, mnoho romantických zákutí, a hradby okolo mesta, tzv. York Walls, ktoré dosahujú dĺžku až 5 km. Najznámejšia ulička sa volá SHAMBLES, v ktorej môžete vidieť niekoľko starých domov, miestni ich volajú „NORMAN HOUSES“, niektoré sú z 15. a 16. storočia. Podľa fotiek si určite poviete že sú na zrútenie, čo je naozaj aj pravda, ale ako som sa dozvedela od Charlieho, architekti sa o ne špeciálne starajú rôznymi podpornými materiálmi.
Úprimne, prechádzaním po Yorku neviete, kam sa pozrieť skôr. Každá budova má niečo do seba, je lákadlom pre oči aj ducha. Neďaleko mesta je prekrásna záhrada, na môj údiv v nej kvitli prvé narcisy, fialky a snežienky, bolo to nádherné. Môj pocit cítiť sa ako v rozprávke dotvárali veveričky ktoré sa voľne špacírovali po trávnikoch a nechávali sa fotiť turistami, samozrejme aj ja som si jednu odfotila. V tejto záhrade sa nachádzajú ruiny starého kláštora. Už len výklenky starých vysokých okien prezrádzali, že išlo o masívnu a vysokú stavbu ktorá musela byť skvostom mesta.
Možno mi nik neuverí, ale namiesto otravných holubov ktoré korzujú snáď v každom meste, tu v Yorku uvidíte veľa husí. Sú krotké, normálne prídu za vami, pýtajú kus pečiva, a sú trošku otravné. Je to veľký nezvyk vidieť stáda husí prechádzajúcich okolo vás. Miestni to už berú ako normálnu vec, pre mňa to bol viac šok, ale zábavný. Najviac ich uvidíte okolo rímskej pevnosti, ktorá stojí na veľkom kopci obrastenom narcismi. To je vlastne aj dôvod, prečo som nazvala York mestom husí a narcisov.
Rada skúšam nové veci, nenechala som si ujsť ani nočný život. York sa vraj, okrem iného, pýši počtom barov, kaviarní a reštaurácií, vraj ich má presne na každý deň v roku, teda 365. Teenegeri v Yorku sú veľmi sebavedomí, alebo „posh“. Mnoho z nich nepracuje, financujú ich rodičia. Zaujímalo ma ako to riešia s bývaním. Samozrejme odpoveďou bola opäť štedrosť vlády, ktorá každému študákovi poskytuje „špeciálnu študentskú pôžičku“ s minimánym úrokom. Teda opäť ďalší dôvod potvrdzujúci prepracovaný sociálny britský systém. Mnoho mladých Britov to oceňuje a chváli si to. Pred každým barom, alebo pubom, stojí ani nie vyhadzovač, ale pán, alebo pani v obleku s reflexným pásom na ramene a od každého bez ohľadu na vek vyžaduje ID. Musíte sa teda preukázať, že ste spôsobilí piť alkohol, i keby ste mali 35. Takto to tu funguje pred každým barom. Ako som už spomínala, mnohé z nich sú „posh“ do väčšiny z nich vás nepustia v teniskách ani v „loose clothes“. Ok, novým pravidlám som dala teda zelenú a Yadine mi požičala nejaké veci aby som mohla „vstúpiť“.
Piatkový York sa len tak hemží mládežou. Ceny piva sa pohybujú od troch libier. Anglické pivo mi moc nechutí, alebo inak, je chutné, ale skôr mi pripomína limonádu než pivo. Nemá bohatú penu. Pri diskusii o pive som pochopila, že briti nemajú radi penu, pre nich je to pivo o to trpkejšie a nechutí im. Zvláštne, koľko ľudí, toľko chutí.
Celý York dýcha romantikou, má akési čaro, čo cítite až do špiku kostí, cítite sa ako rozprávková bytosť. York má niečo, čo Vás núti vrátiť sa späť. Takže určite ďalšia zastávka v Anglicku??? Nepremeškajte York.
