Zastavme sa u Sizzlera a potom odskočíme na pitcher piva

13.10.2012

Amerika je rajom pre všetkých stravníkov, je krajinou neobmedzených možností. Keď sa rozhodnete, že budete vážiť 250 kg, v tejto krajine máte najlepšie podmienky na svete k dosiahnutiu svojho cieľa.

Fastfood

Na raňajky si dáte wafle s javorovým sirupom a muffin. Môžete sa celé dni napchávať hamburgermi u MacDonalda, zásadne s hranolkami a kolou. Môžete konzumovať hotdogy či poľské párky v bufete (keď si objednáte z toho čokoľvek, vždy dostanete rovnaký párok, čo sa v živote s mäsom nestretol), či všelijakými mexickými nachoz, buritos alebo chimichangas. Nezabúdajte všetko zapíjať kokakolou alebo inou sladkou žbrndou, dnes tu všetci pijú akúsi modrú tekutinu s ľadom alebo energetické nápoje.

Pritom vďaka internetu a iným slobodným zdrojom informácií má dnes každý možnosť dozvedieť sa, že potraviny vo fastfoodových sieťach najskôr trčia 3 mesiace v mraziaku vo vzdialenom centrálnom sklade, potom ich rozmrazia, zohrejú a ponúkajú ako čerstvé jedlo. Je hrozné čo i len pomyslieť, koľko je v tých pochybných hmotách konzervačných látok a jedov!

Racionálna strava

Keď sa však rozhodnete stravovať racionálne alebo dokonca vykročíte na cestu vegetariánov, vegánov, či ľudí, dodržiavajúcich rôzne diéty, či už z náboženských alebo zo zdravotných dôvodov, opäť máte v Amerike najlepšie možnosti na svete, ako to dosiahnuť. Každý deň môžete jesť zeleninové šaláty z čerstvej zeleniny, ktoré si môžete vybrať priamo z jedálneho lístka alebo ľubovoľne namiešať v šalátovom bare. Len si dávajte pozor na dresingy, v USA nie je zvykom si namiesto dresingu pridať extra panenský olivový olej a vínny ocot, ale keď o to požiadate, bez problémov vám ich prinesú namiesto dresingu.

Na raňajky je možné si dať ovsené vločky (oatmeal) bez príchute (regular) alebo s rôznymi prísadami a príchuťami, napr. jablkovo-škoricové (apple – cinnamon), škoricovo-pikantné (cinnamon – hot), s javorovým sirupom (maple sirup) a podobne. V hoteloch sa podávajú tzv. kontinentálne raňajky (neviem, ktorý kontinent tým myslia …). Ovsené vločky sú v malých sáčkoch, nasypem si ich do misky a zalejem horúcou vodou. Sú kvalitnejšie ako u nás. Na niektorých benzínkach na stredozápade sú automaty na ovsené vločky, kde si ich nasypete do misky otočením kohútika, pričom máte na výber najmenej z troch príchutí.

Neviem, čo jedia tzv. beautiful people, ľudia s dobrými postavami, čo žijú zdravo a vidíme ich behať, bicyklovať a cvičiť na pláži v Santa Monica pri Los Angeles. My s Mariánkou sme už po štvrtýkrát v Amerike, preto vieme, že je dôležité si strážiť, čo jeme, aby sme neprišli domov na Slovensko tuční. Väčšinou sa v Amerike priberá, ale to nie preto, že by tu bola len nekvalitná strava, ale preto, že si ľudia nedávajú na seba pozor.

Ázijská strava

Nebezpečné z hľadiska pokušenia sa napchávať sú čínske bufety. Ponúkajú strašne veľa pestrej ponuky jedál systémom „Jedz koľko vládzeš a ešte si pridaj“ za cenu takú nízku, že máte pocit, že kradnete. Čínskym bufetom sa vedome vyhýbame, hoci zjesť na jedno posedenie pol kila kreviet je lákavé.

V niektorých lokalitách, napr. v kalifornskom Los Angeles, je pomerne bežné japonské sushi, čo sa berie ako obyčajné jedlo za ľudové ceny. Trebárs v Holywoode je sushi bar na každom rohu. Na Slovensku je to niečo výnimočné za luxusné ceny. Neviem, čo môže byť výnimočné na ryži s kúskom surovej ryby s wasabi, ale proti gustu žiaden dišputát. Ja to zjem, ale nejdem si za tým nohy dolámať.

Fantastická strava je v thajských reštauráciách. Bežné sú indické reštaurácie, ale stretli sme už aj indonézku, pakistanskú, guatemalskú a mongolskú kuchyňu.

Americká strava

Pre nás najbližšie a cenovo veľmi dostupné sú reštaurácie s tradičnou americkou stravou, čo nazývajú home food alebo na stredozápade country food. Nejde o nič iné, ako stravu podobnú jedlám v strednej Európe, obsahuje však oveľa viac zeleniny. Nájdete tu na obed pečené kurča so zemiakovou kašou alebo hovädziu roštenku s ryžou. Veľmi chutné a zdravé sú polievky – všetky nám známe druhy, ale oveľa chutnejšie ako u nás. V čase obeda dostanete obedové menu (special lunch) za cenu nižšiu ako kompletný obed na Slovensku. Pritom jedla je viac a je kvalitnejšie.

Čudujem sa, že sa ľudia stravujú vo fastfoodoch, keď majú možnosť za rovnakú cenu jesť kvalitnú stravu. Napríklad včera sme boli u Sizzlera, čo je sieť reštaurácií, kde kombinujú dobré hlavné jedlá so šalátovým barom. Za cenu výrazne nižšiu ako by sme platili kdekoľvek na Slovensku sme dostali veľký steak s prílohou podľa výberu a „voľnú vstupenku“ do šalátového baru. V šalátovom bare bol obrovský výber ovocia a zeleniny, syrov, dresingov, pomazánok, pečiva a sladkostí. Keď som dojedol svoj obed, čašník ma upozornil, že mám možnosť si vziať zmrzlinu. Zo stroja som si „načapoval“ čokoládovú, posypal orieškami a polial ovocím. Z reštaurácie sme sa kotúľali a plazili. Tejto skvelej sieti sa asi tiež budeme vyhýbať a zostaneme pri našich sólo šalátikoch.

Niektoré potraviny sú kvalitnejšie ako u nás. Trebárs kukurica je v Amerike úžasná, podáva sa varená, potretá maslom a osolená a ide o naozaj jedlú kukuricu. U nás na Slovensku jeme nechutnú kukuricu, určenú ako krmivo pre dobytok.

Sladkosti a zmrzlina

Ďalšou zložkou stravy sú sladkosti. Sú strašne lacné a chutné a ponuka je giganticky pestrá. Ovocné, šľahačkové alebo čokoládové torty sa dajú kúpiť v potravinách za tretinovú cenu ako na Slovensku a sú naozaj dobré. Nech vás všetci svätí ochraňujú v zmrzlinárni. Majú zmrzlinu taliansku (gelato) a americkú. Najmenšie balenie mám problém zjesť, stredné je ako pre 4-člennú rodinu, ale milí zákazníci kupujú aj 5-kilové vedierka len tak k nedeľnému obedu. Neuveriteľné!

Voda

Voda sa väčšinou podáva k jedlu automaticky, vždy je zadarmo, a vždy s ľadom, na čo my nie sme zvyknutí a nedokážeme ju piť. Stačí však vopred požiadať „bez ľadu“ (no ice water) a prinesú vám obyčajnú, aj tá je však studená, že sa nedá piť. To isté platí o ostatných studených nápojoch, vždy sú strašne studené. Naopak, keď má byť nápoj teplý, tak je taký horúci, že sa nedá piť. Preto kávu nemôžem piť hneď, musím počkať, kým vychladne, aby som si nepopálil jazyk. Kvalitná minerálna voda v obchode stojí okolo 1 dolára za galón (3,8 litra).

Káva

Kultúra pitia kávy v Amerike je úplne odlišná ako v Európe. Nikde nevidíte malé šáločky ako u nás a už vôbec nie talianske picolo či ristreto. Capucino sme raz ochutnali a nestálo za nič. Na druhej strane Američania pijú kávu od rána do večera (a my s nimi). Káva je všade, je filtrovaná (filter coffee) a načapuje si ju každý z obrovských kávovarov alebo termosiek do malých, stredných alebo veľkých papierových pohárov. Káva je na benzínkach, v obchodoch s potravinami alebo v obchodoch s rozličným tovarom, či suvenírmi. Malá káva je asi 4-násobne väčšia ako na Slovensku, stredná je ako 4 deci a veľká viac ako polliter. Každý si vyberie z viacerých druhov, najbežnejšia je obyčajná (regular), potom bez kofeínu (decofaine), francúzska, talianska, kolumbijská, atď. Dochutíte si ju ako len chcete, býva cukor biely, trstinový, umelé sladidlo pre diabetikov, mlieka s rôznou príchuťou a odstupňované podľa obsahu tuku – plnotučné, polotučné, bez tuku, karamelové, írske, orieškové, čokoládové. Všetko si namiešate, zakryjete plastovým vrchnákom a potom pri pokladni zaplatíte okolo 1 dolára. Káva je taká horúca, že sa nedá piť, vezmete si ju preto do auta a pomaly popíjate.

Pivo

Osobitnou kapitolou je pivo. O Američanoch sa hovorí, že nemajú dobré pivo, väčšina ľudí si myslí, že existuje len Budweiser, čo je ukradnuté české pivo. Príbeh je známy, ale zďaleka nevystihuje bohatstvo a kvalitu ponuky amerického piva. Okrem všetkých bežne známych silných značiek európskych pív majú Američania lokálne pivovary s vysokou kvalitou. Treba si uvedomiť, že azda najvýznamnejšiu úlohu pri vývoji v Spojených štátoch zohrali Nemci a Angličania, je tu aj veľa Holanďanov a Írov, a títo všetci pivu rozumejú. Všade, kde prídeme a máme príležitosť, dáme si v miestnom pube čapované  pivo lokálnej značky. Vynikajúce pivo sa vyrába v Milwaukee vo Wisconsine, dobré bolo aj pivo z pivovaru Grand Teton vo Wyomingu, výborné sú aj pivá z Oregonu, ale asi najviac sme si obľúbili kalifornské pivo Arrogant Bastard Ale. Dnes večer sme si dali celú karafu (pitcher). Američania pijú pivo  väčšinou priamo z fľaše, my však uprednostňujeme čapované, ktoré vám dajú do pohára ako u nás alebo prinesú asi 1,5-litrový džbán a z neho si rozlievate do pohárov.

Stolovanie

Je problematické zvyknúť si na Američanov nižších vrstiev ako vo fastfoodových stravovacích zariadeniach často jedia rukami, bez príbora, dokonca aj hranolky. Pripadajú mi ako neandertálci alebo dedinčania v Barme, či v Indii.

Jedlo sa podáva do plastových alebo papierových tanierov a misiek. Príbor, ak ho používajú, je tiež plastový. Na západe USA používajú pri jedle nanajvýš vidličku, nôž zriedkakedy. Údajne je to čiastočne spojené s tradíciou, keď druhá ruka je voľne položená na stehne, pripravená tasiť zbraň.

Čím je vyššia úroveň reštaurácie, tým sa zlepšuje aj kultúra stolovania. V normálnych reštauráciách sa podáva jedlo na normálnych tanieroch a je sa s normálnym (nie plastovým) príborom. Samozrejme, sú aj reštaurácie vyššej kvality, kde by ste mali prísť aj na úrovni oblečení, napr. vyžadujú kravatu.

Účty, dane a sprepitné

V USA sa väčšina tovarov a služieb ponúka za ceny bez dane. Daň sa nevolá DPH, ale obchodná daň (sales tax). Ide zväčša o súčet štátnej, okresnej a mestskej dane, ktorá sa pohybuje od 5% do 13% z ceny za tovar alebo službu. Okrem toho musíte v reštaurácii počítať aj s platením sprepitného (tips), čo je odmena čašníka za jeho snaženie. Sprepitné sa pohybuje spravidla od 10% do 20% z ceny bez dane podľa toho, ako ste boli spokojní. Niekedy nedáte nič a nenahnevajú sa, niekedy si sprepitné drzo vyžadujú, dokonca si zapýtajú alebo zriedkavo priamo vyúčtujú sprepitné ako tzv. poplatky za služby (service charge). V bufetoch a obchodoch sa sprepitné nevyžaduje.

Komentáre

komentárov

Smelý Zajko, autor článku
Smelý Zajko

Cieľom je osvietenie. Prostriedkom je permanentná cesta okolo sveta.

Zobraziť články >