Tutto bene, signore
Hneď prvý kontakt s miestnou realitou na medzinárodnom letisku v Neapole spĺňa naše očakávania. 9. mája 2013 okolo desiatej večer hľadáme dopravu z letiska, je tu pristavený autobus, ktorý je vraj pokazený. Hľadáme taxík, veď to nemôže veľa stáť, keď do nášho hotela je len 8 kilometrov. Taxikári chcú 20 až 30 €, čo mi pripadá drahé, odrazu sa objaví čierny taxík, dohodneme cenu na 10 €. Taxikár je veselý, púšťa miestne ľudové pesničky a spieva si. Prídeme k Piazza Garibaldi, veľkému námestiu s hlavnou železničnou stanicou a autobusovým nástupišťom. Väčšina plochy námestia je oplotená, v zemi obrovská diera, zrejme sa tu buduje podzemné mesto alebo pokračovanie metra. Neďaleko je ulica s našim hotelom. Všade chaos, špina a ošarpané budovy.
Typická neapolská ulica
Náš hotel sa nazýva Colombo, má fantastickú polohu pri hlavnej stanici – Stazzione Centrale a od deklarovaných 3 hviezdičiek má trochu ďaleko. Je tu však čisto. Jednoduché, až sparťanské zariadenie – manželská posteľ, malé nočné stolíky, jeden malý stôl a 1 stolička, sprchovací kút, umývadlo a WC, chladnička je plná predražených nápojov, zo stropu visí TV. Wifi pripojenie je len v spoločných priestoroch na recepcii. Sme pripravení a odhodlaní na všetko, veď sem budeme chodiť len prespávať. Raňajky sú tzv. kontinentálne, čiže akési sladké žemle, džem, maslo, ovsené vločky a vynikajúca káva. Recepčný nevie dobre po anglicky, veď je Talian. Rýchlo sa však dohodneme a zamierime do svojej izby na primo piano (prvé poschodie).
Tu v Taliansku je úžasné, že oni Vás nakoniec donútia komunikovať po taliansky alebo akousi zmiešaninou taliančiny a angličtiny, nazvem si to talgličtina, plus posunkami. Taliančine sa nemusíte brániť, pretože je neodolateľná, údajne najľúbozvučnejšia reč, lebo má najviac samohlások a je dobre zapamätateľná. Posúďte sami: Buongiorno (bondžorno – dobrý deň), Buonasera (bonasera – dobrý večer), Ariivederci (arivederči – dovidenia), Grazie (grácie – ďakujem). Keď sa vás spýtajú, či ste spokojní, odpoviete Tutto bene, signore (Všetko v poriadku, pane). No nie je to krásne?
Z balkóna našej izby máme dokonalý výhľad na ulicu, kde sa ustavične niečo deje. Niektoré dni je tu trh a každý deň Marianka pozoruje z okna 3 šľapky a ich pasáka ako prevádzkujú najstaršie remeslo na svete. Mladé dámy nie sú ktovieaké krásavice, občas niektorú z nich osloví zákazník a hneď sa ponáhľajú niekam za roh, kde majú zrejme byt, či hodinový hotel. Celá akcia prebehne neuveriteľne rýchlo, možno za pol hodiny, zákazník zrejme potrebuje len málo času, aby uspokojil svoje živočíšne pudy. Potom sa šľapka vráti na svoje pôvodné stanovisko. Jedna z nich používa ako rekvizitu motorku, na ktorú si zvodne sadne, ba až ľahne, čo zrejme vzrušuje vybraných amantov.
Stánok s rybami, Neapol
Hneď ráno sa vyberieme na prehliadku starého mesta, rozhodneme sa pre pešiu túru. Uličky sú úzke, všade visí sušiaca sa bielizeň, často sú šnúry natiahnuté cez ulicu, presne ako v dobrých starých talianskych filmoch. Okrem kamenných obchodíkov tu fungujú stánky na ulici, kde predávajú všakovaký tovar, napr. čerstvé ryby, topánky a všelijaké zbytočnosti. Od piatku do nedele sú na mnohých miestach blšie trhy za neodolateľné ceny. Ceny sú také nízke, že sa nemôžeme ubrániť pocitu, že tovar je kradnutý. Tu sa to toleruje.
Na Via dell´ Annunziata nájdeme slávnu Baziliku Santissima Annunziata, kde je už od roku 1318 sirotinec. Jeden z farníkov (možno je to kostolník) nám s hrdosťou ukazuje neveľkú miestnosť na konci úzkej chodby, ktorú nazývajú ruota. Ide o akési hniezdo záchrany. Koleso, kde zvonku ľudia položili najdúcha do prúteného koša, otočili kolesom a dieťa sa dostalo dovnútra, kde si ho prevzali mníšky a postarali sa oň. Vedľa v kostole San Giorgio Maggiore sa koná pohrebný obrad, vonku stojí bizarné pohrebné auto, starý model pickupu Mercedes-Benz, na korbe s kvetinovou výzdobou do tvaru striešky, prázdna plocha čaká na rakvu.
Duomo, Neapol
Nazrieme do katedrály Duomo, najdôležitejšieho kostola v Neapole, kde sídli arcibiskup a je spojený s arcibiskupským palácom. Katedrála tu stojí od 13. storočia, jej výstavbu inicioval kráľ Karol I. z Anjou a je vyzdobená vzácnymi freskami a oltárnymi obrazmi.
Hneď vedľa Duomo je Museo del tesoro di San Gennaro. Zbierky tohto múzea sú podľa odborníkov vzácnejšie ako korunovačné klenoty britskej kráľovnej Alžbety II., či ruského cára. Za zmienku stojí biskupský klobúk z roku 1713, bohato zdobený diamantami, rubínmi a smaragdami. Je tu aj unikátna zbierka 700 kusov exponátov zo striebra z dielne neapolských majstrov.
Neapol, Kláštor Santa Chiara
Po Via Duomo prejdeme na Via dei Tribunali a smerujeme ku kostolu a do františkánskeho kláštora Santa Chiara. Ide o komplex stavieb, pamiatok a múzeum. Santa Chiara bola založená Robertom z Anjou už v roku 1310 a dokončená v strohom provensálskom gotickom slohu v roku 1382. Robert venoval stavby svojej druhej manželke kráľovnej Sanche, tá sa stala v kláštore mníškou. Nádherná je záhrada v kláštore, na pomarančovníkoch práve dozrievajú plody pomarančov, rozsiahla výzdoba na keramických a terakotových obkladoch s majolikou je pastvou pre oči, dychtiacich po výtvarnom umení.
Kupujeme lístky na nedeľný futbal, chceme vidieť Mareka Hamšíka. Bezpečnostné opatrenia sú prísne, lístky sa dajú kúpiť na jedinom oficiálnom predajnom mieste, lístok sa predáva na meno, na veľkej kopírke si zriadenec kopíruje naše pasy.
Neapol, Danteho námestie
Skočíme do metra a vystupujeme na Danteho námestí. Tu je jedna z hlavných dopravných križovatiek mesta, s významnými pamiatkami a originálnou architektúrou. Na chvíľu zastavíme a vychutnávame atmosféru priamo pri soche klasika. Na trhu kupujeme 2 druhy syra od farmára, je drahý, ale chutí fantasticky.
Nohy už máme poriadne uchodené a plní zážitkov sa vraciame do nášho hotelíka, aby sme si oddýchli. Marianka sa opäť zabáva na balkóne pozorovaním šľapiek pri práci na ulici. Pasák sa pýta zákazníka, či bol spokojný s jeho zverenkyňou. „Tutto bene, signore.“
